Po prečítaní tejto knihy sa na svoju rannú šálku kávy budete pozerať úplne inak.
Hlavná myšlienka knihy:
Kávový Baťa nie je iba životopisom a bežnou všeobecnou knihou o „káve“.Je to vôbec prvá kniha na svete, ktorá mapuje príbeh výberovej kávy u nás v Československu.
Hubert Lamplota je pritom hlavnou postavou, cez ktorú sa dá tento svet priamo sledovať a opísať.
Kniha ukazuje, že za obyčajnou šálkou kávy stál celý reťazec ľudí, pražiarov, technológií a priekopníkov, ktorí mali dosah ďaleko za naše hranice.
Kávový Baťa je príbehom Československa, ktoré po roku 1948 zaniklo.
Pred 5 rokmi som mal na stole list prázdneho papiera.
Dnes mám knihu, ktorá mení pohľad na svet kávy tak, ako ho doteraz nepoznáme.
Hlavným obsahom knihy je životný príbeh Huberta Lamplotu – muža, ktorý vyrastal v chudobnej rodine, no vďaka svojej šikovnosti a nadšeniu pre kávu sa stal jedným z najväčších obchodníkov s kávou v celej republike.
Vynašiel inovatívny kávovar, ktorý vyvážal do všetkých kútov sveta spolu so svojou vyhlásenou kávou. Významne sa zaslúžil aj o rozvoj mesta Letovice – postavil školu, hotel a dokonca najmodernejšie kúpalisko v 1.ČSR pre svojich zamestnancov, športovcov a obyvateľov mesta.
Pravidelne podporoval športové a kultúrne podujatia, detské domovy a sirotince. Vďaka nemu každé Vianoce svietil vianočný stromček na námestí v Brne. Po mníchovskej zrade v roku 1938 výrazne pomáhal rodinám zasiahnutým udalosťami v československom pohraničí.
Osud však rozhodol inak. Po roku 1948 bola celá jeho firma znárodnená komunistami a starý muž ostal ako bezdomovec vedľa vlastného hotela. Po jeho smrti bol jeho odkaz dodnes zabudnutý.
Ide o vôbec prvú knihu, ktorá v ucelenej podobe zachytáva nielen životný príbeh muža s veľkým srdcom pre kávu ale aj históriu kávy na našom území – najmä v období prvej Československej republiky.
Inzerát na internete, ktorý všetko začal:
Pred 5 rokmi som objavil inzerát na kávovar značky Lamka.
Nápis na kávovare Trade Mark – Czechoslovakia Patent č. 20 000 ma zaujal natoľko, že som sa rozhodol pátrať.
Internet mi vtedy povedal len toľko:
„Istý pán Hubert Lamplota vyrábal kávovary a pražil vyhlásenú kávu.“
Nič viac.
Začal som hľadať ďalšie zmienky o káve na našom území. Nachádzal som však len krátke útržky – malé články, pár všeobecných informácií v knihách, no takmer nič konkrétne z našich končín.
Mrzelo ma to. História kávy u nás existovala a bola nesmierne zaujímavá – no nikto ju systematicky nespracoval.
Rozhodol som sa preto konať. Začal som zbierať predmety spojené s kávou z nášho územia, pátrať po ich histórii a prezentovať ju na rôznych kávových festivaloch v Česku a na Slovensku.
"Kávový Baťa“
Keď som raz rozprával životný príbeh Huberta Lamplotu na prednáške, jeden pán mi po nej povedal:
„Veď to je príbeh ako Tomáša Baťu – len namiesto topánok pracoval s kávou. Taký kávový Baťa. Prečo ho nepoznáme?“
A vystihol to dokonale.
Moment, ktorý všetko zmenil:
Od chvíle, keď som kúpil svoj prvý kávovar Lamka, ubehli dva roky. Medzitým som svoju zbierku rozšíril o desiatky ďalších zaujímavých kávovarov a študoval som dejiny kávy na našom území. Svoje poznatky som prezentoval hlavne na festivaloch.
Potom však prišiel jeden moment, ktorý zmenil môj život.
Pri mojej výstave sa zastavil pár. Pozerali si exponáty a jeden z nich povedal:
„Aj tak keby nebolo Popradskej kávy, tak vlastne nemáme žiadnu históriu kávy.“
Druhý dodal:
„Veď u nás ľudia aj tak celý život pijú len zalievaného turka.“
Obaja sa otočili na mňa a spýtali sa:„Je to tak?“
Vtedy mi to došlo.
Je čas spraviť krok, ktorý ľuďom ukáže, aké bohaté a zaujímavé dejiny sa dokážu skrývať v jednej malej šálke kávy.
Rozhodol som sa preto napísať knihu !
Ako dlho vznikala kniha ?
Napísanie tejto knihy trvalo viac než 5 rokov.
Bolo to obdobie plné bádania, návštev múzeí po celej Európe, komunikácie s archívmi, stoviek prečítaných kníh a tisícov hodín písania.
Nechýbali ani sklamania, slepé uličky, únava, nedostatok spánku…
Ale ani nadšenie z každého nového objavu, ktorý postupne skladal príbehy, na ktoré sa takmer zabudlo.
Kto je Pravý Kávičkár ?
Som mladý, 22-ročný nadšenec do kávy. Očarila ma jej jedinečná chuť, kultúra, pôvab a najmä dodnes málo poznaná história tohto úžasného nápoja.
Ľudia mi začali hovoriť „kávičkár“, pretože som celé dni sedával s dobrou knihou pri šálke kávy vo svojej obľúbenej kaviarni. Ja som však na to vždy odpovedal:
„Nie som len hocijaký kávičkár – ja som Pravý Kávičkár.“
Od tohto momentu ma moja vášeň pre kávu priviedla k organizovaniu prednášok, výstav a stretnutí, kde sa snažím približovať jej bohatú históriu, kultúru a rozmanitosť širšej verejnosti.
Postupne sa z koníčka stalo niečo oveľa väčšie. Káva ma priviedla k cestovaniu, objavovaniu kaviarní, pražiarní a k štúdiu histórie kávy na Slovensku aj vo svete. Dnes sa venujem najmä vzdelávaniu o káve, zbieraniu historických kávovarov a výskumu zabudnutých príbehov z našej kávovej minulosti.
Rozhovor pre Kávičkári.sk a ďalšie rozhovory
O mojej ceste ku káve, cestovaní po kaviarňach sveta a pripravovanej knihe si môžete prečítať aj v rozhovore pre magazín Kávičkári:
https://kavickari.sk/boris-blahovec-alias-pravy-kavickar-o-historii-kavy-na-slovensku-o-kavickarskych-cestach-po-svete-a-pripravovanej-knihe/
https://audio.stvr.sk/epizoda/boris-blahovec-pravy-kavickar-kavovy-nadsenec-a-popularizator-kavovej-historie-zberatel-kavovarov-autor-knihy-kavovy-bata-1492026-1230
Špecifikácie
| Hmotnosť | 0.8 kg |
| Značka |  Pravý Kávičkár |
| Parametre knihy | Autor Boris Blahovec PhR. – Pravý Kávičkár Rok vydania 2026 Vydanie 1. vydanie ISBN 978-80-570-7754-1 EAN 9788057077541 ISBN e-knihy 978-80-570-7755-8 EAN e-knihy 9788057077558 Väzba Lepená väzba paperback, mäkká knižná väzba V2 Počet strán 324 Rozmer 240 × 170 mm Hmotnosť 0,8 kg Obálka Laminovaný papier so štruktúrou plátna, 0,31 mm / 315 g/m² Papier v knihe Matný nenatieraný papier |
Recenzie zákazníkov
Dobrý den, dnes jsem u ranní kávičky dočetl Vaši knihu a rád bych Vám vyjádřil svůj veliký obdiv. Takové množství informací, které se v knize nachází, by mohla závidět kdejaká učebnice. Množství příběhů, dobových fotografií a materiálů, které její stránky ukrývají, stojí opravdu za pozornost a obdiv. Mnohokrát mě při čtení napadlo, kolik práce a času muselo její vytvoření stát. Jako Brňáka mě příběh pana Lamploty velmi zaujal a vážím si toho, že je takto podrobně zpracován. Když nyní projíždím městem, vnímám některá místa úplně jinak. Pokaždé, když jsem knihu četl, dostal jsem chuť na kávu – a tak by to asi mělo být… Knihu i jejího autora budu rád dále doporučovat. Přeji Vám mnoho úspěchů v dalších kávových projektech a budu Vám i nadále držet palce. Mějte se hezky
Milý Borisi, místo recenze napíši to, že abychom mohli dnes knihou listovat a nečekat do soboty, musela pro ni zajet moje 78 letá maminka. Tu k "Lamplotovi" ještě v Brně posílala moje babička, i když už tam nesídlil. Moje mamka má po vážné operaci zraku, kdy je z části osleplá a byla vždy vášnivou čtenářkou. Když o knížce slyšela, neváhala pro ni urazit celkem 32 Km autobusem a potom velmi náročně v ní listovat s lupou. Pak přišla do mé práce sms: " je krásná". Když mi ji předala, měl jsem opravdu slzy v očích - z jejího nadšení z fotek a z mého, že Hubert Lamplota se nakonec dočkal toho, co mu právem náleželo za jeho neodiskutovatelný přínos kavárenské kultuře. Moc se mi líbí - skvěle složená výprava od počátku, až po smutný Lamplotův konec. Dobře proložené historii podniků a pražíren, oceňuji toho Meinla. A pak i technická část ohledně výroby Lamek. Obrazově jsem některé věci viděl opravdu poprvé - účtenky a letáčky.Ten Meinl je tam pro mě stěžejní, protože oba víme, že k němu Lamplota vzhlížel a budoval své impérium v podobném duchu.Taky jsem zatím neměl štěstí na foto Letovického bazénu, který byl ve své době rozměry a technickým provedením na vyšší úrovni, než v okresních městech. I to je fajn, že tam je. Díky Vám a pěkný večer Lukáš